typeracer

Oprela som sa rukou o skriňu a vyšla som hore do obývačky. Z toho ticha, čo tam vládlo, mi zaľahlo v ušiach. Chvíľu som postála, aby si oči privykli na jasnejšie svetlo, a na zlomok sekundy som bola presvedčená, že kohosi som zbadala na lavici pri okne, kde som zvyčajne sedávala. Trvalo to len chvíľočku, potom to zmizlo, no srdce mi skákalo až v hrdle.